KTORÁSI MAMA ZA NÍM URČITE PLAČE...
Jeho hrob bol prvý pri vstupe na cintorín – ležal vo svahu, napravo
od chodníka. Navŕšená kopa zeme postupne zarastala trávou. Kríž bol jednoduchý,
drevený. Prechádzali okolo neho naši rodičia, starí rodičia a prastarí rodičia,
keď išli na hroby svojim blízkym. Takmer nikto toho človeka nepoznal, nikto
nevedel, ako sa volal alebo prečo sa ocitol v našej obci. Skoro každý však vedel,
ako tragicky zomrel.
Žandárska stanica sa nachádzala v ústredí obce, poniže kostola smerom na
Zákamenné, na súkromnom pozemku v dome u Srogoňa. Dom pôvodne patril
pánovi Vardžákovi z Bučiny, ktorý však odišiel na dolniaky, preto ho
predal pánovi Srogoňovi z Jasenovskej. Vo veľkom podlhovastom
príbytku bol v jednej miestnosti pôvodne aj obchod, kde si pred pár rokmi
založila svoju prvú živnosť v našej obci pani Žofia Miklušicová. Teraz jeho časť
slúžila ako žandárska stanica. Bola tam kancelária a aj jedna malá miestnosť, ktorá
slúžila v nutných prípadoch ako záchytka.
Obrázok č. 1: Ilustračný
obrázok, hrob neznámeho vojaka.
Zdroj: Hulton Archive/Getty images; https://www.historyextra.com/period/first-world-war/ww1-locating-dead-identity-memorials-cemeteries-fabian-ware/
Keď sa vedúci erdúckej žandárskej stanice, strážmajster František Breck,
vracal z desaťdňovej dovolenky, iste netušil, že najbližšie hodiny jeho prvej
služby po pracovnom voľne budú veľmi rušné. Bola streda, 11. júna 1941.
Pohotovosť v ten deň mal strážmajster Ján Caňo. Keďže dni už boli dlhé, na
tradičnú žandársku obchôdzku po obci sa František Breck vydal až neskoro večer
o 23. hodine. Ako veliteľovi hliadky mu robil spoločnosť aj strážmajster
Jozef Môcek, ktorý ho cestou informoval, čo všetko sa v obci udialo počas jeho
neprítomnosti. Na cestu im jasne svietil ešte takmer plný mesiac, spln bol len
pred dvoma dňami. Od kostola sa vydali smerom na Bučinu, ku Starému kostolu,
ďalej na Tanečník, Demänovú, Kubínsku, Lehotskú, Brišovku a späť ku kostolu.
Žandári zvykli mať počas obchôdzky trojhodinovú prestávku. Niekedy sa
zastavili v miestnych hájovniach, prípadne aj v kasárňach „u financov.“
Na druhý deň doobeda zrazu strážmajstrovi Jánovi Caňovi
zazvonil na stanici telefón. Za ten rok služby, čo
bol v Erdúdke, zažil už kadečo. Tentoraz však nešlo o pašerákov a konzumentov
denaturáku, ako zvyčajne, ale išlo o veľmi závážnú vec. Nemecké poľné
žandárstvo z Púchova žiadalo zadržať vojenského zbeha nemeckej armády, ktorý sa
mal podľa indícií nachádzať na území Erdúdky. Strážmajster vyhlásil poplach,
bežal upovedomiť obchôdzkárov, ktorí už boli na ceste späť do ústredia a vydali
sa presondovať blízke krčmy a konzum. Netrvalo dlho a hľadaného vojaka sa
podarilo o 12:30 zadržať a o pol hodiny nato sa s ním strážmajstri Breck a Môcek vrátili na
žandársku stanicu, kde ho dali do áreštu. Nemecké poľné žandárstvo v Púchove
bolo následne o tom telefonicky upovedomené.
Vojak
veľmi dobre vedel, čo ho ako dezertéra čaká. Chvíľu rozmýšľal, ako si zachrániť
kožu. V zúfalstve nakoniec rozbil malé okienko, preplazil sa cezeň a
pustil sa na útek smerom ku rieke Bielej Orave a ďalej do lesa. Hluk však v
momente zburcoval žandárov, ktorí sa za ním okamžite rozbehli. Neušiel ďaleko.
Žandári spustili streľbu zo služobnej zbrane a unikajúceho väzňa smrteľne
zranili. Stalo sa to 12. júna 1941 o 15:00 popoludní.
Tým človekom bol Jozef Warta, 20-ročný mladý muž, podľa dokladov rotný, príslušník SS, zo Sudet, z obce Drissgloben (dnes Třískolupy, časť mesta Přimda v okrese Tachov v Čechách). Narodil sa 21. júna 1921 rodičom Wenzelovi Wartovi (* 1894, Rail, dnes Rájov, Přimda) a Katharine Harlasovej (Drissgloben, Přimda). Podľa zoznamu padlých a nezvestných z 2. svetovej vojny z obce Drissgloben zahynuli ešte ďalší dvaja Wartovci, a to Johann a Ludwig. Je to len domnienka, ale vzhľadom na maličkú obec ich kľudne mohli spájať pokrvné väzby.
Obrázok č. 2: Letecký
pohľad na ústredie obce z roku 1950, žandárska stanica je podlhovastý dom v zákrute pri ceste na pravej strane obrázka.
Zdroj: Historická
ortofotomapa SR 1950; https://mapy.tuzvo.sk/hofm/
Jozefa
Wartu pochovali, ako už bolo spomenuté, hneď pri vchode na cintorín na pravej strane.
Hrob ostal neudržiavaný, nie však natrvalo. Pristavovala sa pri ňom pani Angela
Brňáková z Bučiny. O hrob sa starala, vytrhávala na ňom trávu a na dušičky
tam vždy zapaľovala sviečku. Prekvapeným spoluobčanom hovorila, že „...ktorási
mama za ním určite plače, tak ja miesto nej aspoň sviečku zapálim.”
Od udalostí druhej svetovej vojny, najstrašnejšej vojny ľudstva, už ubehlo osem dekád. Každým rokom ubúdajú pamätníci a aj priami svedkovia. Pomaly blednú ich spomienky, príbehy sa vytrácajú a upadajú do zabudnutia. No na druhej strane, aj teraz, po toľkých desaťročiach, pátranie po padlých z vojny a ich hroboch z roka na rok rastie. Podieľajú sa na ňom historici, nadšenci vojnovej histórie alebo aj priamo rodiny padlých a nezvestných, ktorí sa snažia zistiť osudy konkrétnych vojakov. Pochované vojnové obete 2. svetovej vojny, vrátane príslušníkov zahraničných ozbrojených síl či radových pracovníkov, hľadajú aj na našom území. Ľudia na obete vojny nezabúdajú.
Čo hrob to príbeh. Hoci už dnes hrob Jozefa Wartu na našom cintoríne nenájdeme, keďže postupne pustol a musel ustúpiť iným hrobovým miestam, tento príbeh ako spomienka na neho sa však zachoval. Snáď sa raz aj vďaka tejto „stope na internete” časom dostane k jeho príbuzným a dozvedia sa tak podrobnosti o jeho tragickom osude. A možno tento článok symbolicky osušil slzy na tvári matky toho vojaka, podobne ako sviečka pani Brňákovej. Hlavné však je, že sa naňho nezabudlo. Každý padlý vojak, bez ohľadu na to, na ktorej strane stál, mal predsa matku, otca a svojich blízkych, ktorí za ním smútili.
© Mgr. Michal Ignaťák, 15. 11. 2023
POUŽITÉ ZDROJE:
Emailová komunikácia s pani Ludmilou Janovcovou. Mesto Přimda - matrika. [cit. 2023-11-13].
Historická ortofotomapa SR z roku 1950. © GEODIS SLOVAKIA, s.r.o. Laboratórium geoinformatiky, TU Zvolen. [cit. 2023-11-11]. Dostupné online: < https://mapy.tuzvo.sk/hofm/ >
JURIŠ, M. Príbuzní nosia padlým nemeckým vojakom venčeky, kvety aj knihy. MY Liptov, 4. október 2014. [cit. 2023-11-11]. Dostupné online: < https://myliptov.sme.sk/c/7405575/pribuzni-nosia-padlym-nemeckym-vojakom-venceky-kvety-aj-knihy.html >
Martrika zomrelých 1940 - 2023. Matričný úrad Oravská Lesná. [cit. 2023-11-11].
Osobná komunikácia s pani Ľudmilou Briššovou. Oravská Lesná. [cit. 2023-09-30].
Osobná komunikácia s pánom Emilom Ignaťákom. Oravská Lesná. [cit. 2023-11-12].
ŠIMOVEC, M. Pochované obete 2. svetovej vojny príbuzní stále hľadajú aj na našom území. MY Trenčín, 17. november 2018. [cit. 2023-11-11]. Dostupné online: < https://mytrencin.sme.sk/c/20963836/pochovane-obete-2-svetovej-vojny-pribuzni-stale-hladaju-aj-na-nasom-uzemi.html >
Zoznam padlých a nezvestných z 2. svetovej vojny z obce Drissgloben (Třískolupy) I. German War Memorial Website. Alexander Broich, 2. november 2016. [cit. 2023-11-11]. Dostupné online: < http://www.denkmalprojekt.org/2016/drissgloben-(triskolupy)-gem-pfraumberg_region-pilsen_wk2_cz.html >
Zoznam padlých a nezvestných z 2. svetovej vojny z obce Drissgloben (Třískolupy) II. German War Memorial Website. Alexander Broich, 1. január 2022. [cit. 2023-11-11]. Dostupné online: < http://www.denkmalprojekt.org/2022/drissgloben_stadt-pfraumberg_krs-tachau_wk2_cz.html >
Žandárska stanica v Oravskej Lesnej, 1931 – 1941. Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči. [cit. 2023-11-11].