Ábel Mutňanský ml. (iné mená: Abel Mutnyanszky, Mutniansky,
Mutňánský, Abelis Erdőczky, Erdőtsky)
* 11. apríla 1765 Erdődka (Erdúdka), † 29. augusta 1831 Péteri (Predajná)
Katolícky kňaz a bernolákovec. Prvé veľké meno, prvá osobnosť, ktorá pochádzala z našej obce. Bol pravnukom kolonizátora a prvého richtára našej obce, Jána Mutňanského.
Matej Mutňanský, jeden
so synov richtára Jána Mutňanského sa po pár rokoch driny rozhodol z Erdúdky
vysťahovať. So svojou rodinou odišli na Dolnú zem niekde do oblasti Békešskej
župy a Banátu. Po čase sa jeho dvaja synovia, Ján a Ábel st., vrátili do rodnej
obce a začali si presadzovať nároky na dedičstvo po starom otcovi. Bratia boli
pravdepodobne jediní z obce, ktorí v tom čase vedeli čítať a písať (farnosť ani
škola vtedy v Erdúdke ešte neboli). Vďaka tomu začal Ábel st. vykonával funkciu
obecného notára. Jeho bratranci - neskorší richtári Michal (richtárčil do roku
1770) a Jakub (1770 - 1786) písať nevedeli a podpisovali sa krížikom.
V Monografii obce
Oravská Lesná z roku 1991 sa mylne uvádza, že Ábel Mutňanský st. zomrel bez
potomkov. Nuž, nie je to pravda. Ábel a Sofia Mutňanskí mali preukázateľne
minimálne štyri deti, prvorodený Ábel ml. (narodený v r. 1765), Juraj (r.
1767), Jakub (r. 1769) a Mária (r. 1782). Zostavovateľov monografie mohla
pomýliť jedna vec - v cirkevnej kronike, ktorá je uložená v štátnom archíve v
Bytči, nie je zapísaný ako Mutňanský (latinsky Mutnyanszky), ale
ako Ábel Erdúcky (latinsky Abelis Erdőczky).
Obrázok 1: Záznam z cirkevnej kroniky
farnosti Zákamenné o krste Ábela Erdúckeho z Erdúdky, 11. 4. 1765.Prečo to bolo tak? V tých časoch
spravovali obce tzv. dediční richtári - to znamená, že richtársky úrad sa dedil
na prvorodeného syna. Všetci potomkovia richtára si zároveň mohli písať nové
priezvisko - dostali prímenie danej obce, u nás to bolo „Erdúcky” (v susedných
obciach napr. Klinovský, Jasenický, Babinský, Lokčianský, Ťapešovský,
Veselovský...a. iné. Niektoré priezviská (rody) pretrvali až do súčasnosti,
niektoré "vymreli po meči," tak ako neskôr napr. aj rod
Erdúckych).
Ale vráťme sa späť k
Ábelovi Mutňanskému ml. Nie sú nám známe jeho prvé študijné kroky, ale vieme,
že ako 24 ročný sa v roku 1789 zapísal na štúdium teológie a filozofie na
nedávno vzniknutom Generálnom seminári v Bratislave (vtedajšom Prešporku,
maď. Pozsony). Založenie generálnych seminárov v duchu katolíckeho
osvietenstva vyplynulo z jozefínskej cirkevnej politiky, ktorej súčasťou bola
aj organizácia školského systému (tá priniesla napr. povýšenie Erdúdky na
samostatnú farnosť v roku 1787 a následné zriadenie obecnej školy v roku 1791).
Panovník Jozef II. venoval semináru všetky objekty na Bratislavskom hrade,
vrátane priľahlých budov. Štúdium spočiatku pozostávalo z dvojročného
filozofického kurzu na Filozofickej fakulte Bratislavskej kráľovskej akadémie a
z päťročného teologického štúdia na Generálnom seminári.
Ábel Mutňanský ml. pri
zápise uviedol, že sa narodil 11. 4. 1765 v Erdúdke (Oravská stolica);
pôvod - plebejec (latinsky ignobilis), čo sa mohlo vzťahovať na
pôvod z chudobnejšej roľníckej rodiny; prvý jazyk, ktorý poslucháč ovládal
veľmi dobre a vedel ním hovoriť, písať i kázať, uviedol „slovenský” (dá sa
stotožňovať s materinským jazykom určujúcim národnostnú príslušnosť), ďalšie
jazyky ktoré uviedol: „maďarsky, poľsky a nemecky prostredne”.
Obrázok 2: Pohľad na Prešporok druhej
polovice 18. storočia, Generálny seminár bol súčasťou Bratislavského hradu,
vrátane priľahlých budov.V jozefínskom Generálnom
seminári na Bratislavskom hrade sa položili základy národnoobrodenského hnutia.
V roku 1789 (na začiatku štúdia Ábela Mutňanského ml.) založili zanietení
poslucháči Spoločnosť na pestovanie slovenského jazyka pod názvom Societas
Slavica, ktorí sa rozhodli na vlastné náklady vydávať
slovenské spisy. Impulzom im bola kodifikácia spisovnej slovenčiny a následne
jej gramatické pravidlá (dielo Grammatica Slavica z roku 1789)
oravského rodáka Antona Bernoláka (ináč taktiež absolventa Generálneho seminára
v rokoch 1784 - 1787) a dielo Dúverná zmlúva Juraja Fándlyho,
venované práve bratislavským seminaristom.
Nový následník trónu po
cisárovi Jozefovi II., jeho brat Leopold II., Generálny seminár na
Bratislavskom hrade zrušil. Fungoval v rokoch 1784 až 1790, od júna 1790 sa po
zmene stal arcibiskupským seminárom. V dôsledku toho zanikla aj Societas
Slavica. Netrvalo však dlho a v roku 1792 bol v Trnave, ako výsledok
národných snáh o kultúrne a osvetové pozdvihnutie Slovákov, založený nový
spolok okolo Antona Bernoláka a Juraja Fándlyho, ktorý takpovediac nadväzoval
na združenie Societas Slavica. Bolo to Slovenské učené tovarišstvo
alebo aj Tovarišstvo literného umenia (pôvodne Slowenské učené
Towarišstwo alebo Towarišstwo litterného umeňá). Silnú
členskú základňu vytvorilo aj 122 bývalých a súčasných poslucháčov z
bratislavského Generálneho seminára. Členom Slovenského učeného tovarišstva sa
v zakladajúcom roku 1792 stal aj študent 4. ročníka už arcibiskupského
seminára, klerik Ábel Mutňanský ml.
ZDROJ: Tovaryšstvo: sborník literárnych prác v storočnú pamäť prvého "Učeného slovenského tovaryšstva". Rok 1892. [cit. 2022-05-10].
Hlavné myšlienky spolku
boli rozšírenie bernolákovskej spisovnej slovenčiny a jej uvedenie do krásnej,
náučnej a náboženskej literatúry, osveta ľudu a koncepcie slovenskej národnej
svojbytnosti. Popri hlavných centrách, Trnave (sídle Slovenského učeného
tovarišstva) a Bratislave, boli vo viacerých mestách založené pobočky, tzv.
„stánky“. Na konci tretieho roku svojej existencie malo už Tovarišstvo na území
celého Slovenska do 450 členov. Ábel Mutňanský ml. patril pod stánok Trnava.
Počas jeho trojročného pôsobenia v Tovarišstve sa tak mal možnosť stretnúť s
najvýznamnejšími slovenskými osobnosťami národného obrodeneckého hnutia
tej doby, akými boli napr. Anton Bernolák, Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza,
Juraj Palkovič, Alexander Rudnay, Ondrej Mesároš a iní. Či bol aj Ábel
Mutňanský ml. literárne aktívny, ako jeho vrstovníci v Tovarišstve, nám zatiaľ
bohužiaľ nie je známe.
V roku 1793, ako „practicus“,
poslucháč 5. ročníka, vykonával funkciu kaplána v Bratislave. Podľa
Schematizmu katolíckej cirkvi na Slovensku vieme dopátrať aj jeho ďalšie
pôsobenie. Ešte v roku 1793 sa stal kaplánom v Detve a vo Zvolene. Od roku 1795
do 1798 pôsobil ako farár v Turčianskom Petre, a následne šesť rokov ako
miestny kaplán vo Vígľašskej Hute. Od roku 1804 do roku 1808 pôsobil v
Sebedraží s filiálkou Cigeľ (od roku 1806 ako farár). V roku 1808 sa opäť
sťahoval na Turiec, kde bol farárom vo Vrícku až do roku 1821, kedy po
kanonickej vizitácii rezignoval na správu fary a ostal kaplánom v neďalekom
Turčianskom Michale.
ZDROJ: Katalóg ctihodných duchovných Banskobystrickej diecézy, (Catalogus venerabilis cleri almae dioecesis Neosoliensis pro anno domini MDCCCXXII). [cit. 2022-05-10].
Jeho poslednou pastoračnou zastávkou bola
na deväť rokov obec Predajná pri Brezne, kde pôsobil od roku 1822 ako kaplán.
Tu aj 29. augusta 1831 vo veku 66 rokov zomiera na najzákernejšiu chorobu tej
doby, na choleru.
Jednalo sa
pravdepodobne o prvého vzdelanca, prvú osobnosť, ktorá preukázateľne
pochádzala z našej mladej obce. Postupne celkom upadol do zabudnutia, no súčasné
bádateľské možnosti, prístup k archívnym dokumentom a postupné pátranie
podarili odkryť čriepky z jeho zaujímavého života. Česť jeho pamiatke.
© Mgr. Michal Ignaťák, 11. 5. 2022
Obrázok 5: Rímskokatolícky kostol Zjavenia
Pána v Predajnej zo 17. storočia, ktorý si pamätá kňaza Ábela Mutňanského. POUŽITÉ ZDROJE:
Catalogus venerabilis cleri almae dioecesis Neosoliensis pro anno domini MDCCCXXII. Typis Joani Stephani. 1822
Cirkevná matrika, 1762-1895. Rímsko-katolícka cirkev. Farský úrad Zákamenné. Štátny oblastný archív v Bytči. [cit. 2022-04-15]. Dostupné online: < https://www.familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQN-SXQ?cc=1554443&personaUrl=%2Fark%3A%2F61903%2F1%3A1%3AKH4W-F48 >
Erdúdka - Oravská Lesná. Včera a dnes: Občianske združenie Jedlička, 2010. 93 s.
Historický schematizmus slovenských farností. DOMINIKÁNSKY KNIŽNÝ INŠTITÚT. [cit. 2022-04-15]. Dostupné online: < https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=mutnanskyabel >
HUBA, P. Mutné : Vlastivedná monografia. Dolný Kubín : Vydavateľstvo Peter Huba, 1997. 157 s.
HUBA, P. – MAŤUGOVÁ, S. Oravská Lesná: vlastivedná monografia. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 1991. 96 s. ISBN 80-85186-10-1.
HUČKO, J. a kol. Bratislava a počiatky slovenského národného obrodenia. Bratislava : Obzor, 1992. 282 s.
OSVALD, Richard. Tovaryšstvo: sborník literárnych prác v storočnú pamäť prvého "Učeného slovenského tovaryšstva". Ružomberok : kníhtlačiarne Karola Salvu, 1893. 349 s. [cit. 2022-05-10]. Dostupné online: < https://books.google.sk/books?id=YRK69vQON90C&pg=PA37&dq=abel+mutnansky&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwi7_LHf_dH3AhXkSvEDHZ9VCjcQ6AF6BAgDEAI#v=onepage&q=mutnansky&f=false >
VYVÍJALOVÁ, M. Bratislavský Generálny seminár a jeho význam pre slovenské národné hnutie. In: Slovenské učené tovarišstvo 1792 - 1992, Trnava, 1993. str. 19-40; ISBN 80-85556-03-0