V tomto článku by som chcel upriamiť pozornosť na pobyt otca
biskupa Jána Vojtaššáka v našej obci Oravská Lesná. V jeho životopisoch sa zvykne
táto udalosť spomenúť maximálne jednou vetou. Hoci samotný pobyt nemal dlhé
trvanie a bol iba krátkou epizódkou v biskupovom pohnutom živote, počas tých troch
jesenných októbrových týždňov roku 1963 opäť zacítil krátkodobý závan slobody,
mohol sa voľne pohybovať a navštíviť svoju rodnú Oravu.
Na základe amnestie prezidenta Československej socialistickej republiky Antonína Novotného, zo 4. októbra 1963, bol biskupovi Vojtaššákovi podmienečne odpustený zvyšok trestu. K jeho prepusteniu z výkonu trestu došlo predovšetkým vďaka prebiehajúcim rokovaniam medzi zástupcami ČSR a Svätej stolice. Prípis bol doručený do väznice v Prahe – Pankráci dňa 5. októbra.
Ministerstvo spravodlivosti. V Praze dne 5. října 1963.
Pan Jan Vojtaššák, t. č. ÚNZ MV
Praha
nečitateľný podpis Rojt, v. r.
Pečiatka Ministerstva spravodlivosti
Obrázok 1: Väzeň č. 6748, Tomáš Vojtaššák
ZDROJ: Facebook, Zákamenné na historických fotografiách.
https://www.facebook.com/StareFotoZakamenne
Biskup Vojtaššák opustil väzenie v Prahe – Pankráci 6. 10.
1963, mesiac pred dovŕšením 86 rokov. Keďže miesto pobytu mu nebolo určené,
rozhodol sa ihneď na druhý deň odcestovať k svojmu synovcovi Tomášovi
Vojtaššákovi, farárovi v Oravskej Lesnej. Bola to logická voľba, keďže najmä s
pánom farárom Tomášom bol v neustálom kontakte počas jeho väzenských čias, ako
pokrvnému príbuznému mu plne dôveroval a postredníctvom neho ostával v rámci
možností „v spojení” so svojou diecézou. To samozrejme neuniklo pozornosti
príslušníkom ŠtB, ktorí okrem iného dostávali o otcovi biskupovi informácie aj
prostredníctvom nastrčených kolaborujúcich kňazov, ktorí otca biskupa počas
výkonu trestu navštevovali. V článku od
Róberta Letza z roku 2010 - Slovenskí
katolícki biskupi internovaní v Čechách v rokoch 1953 - 1968 nájdeme napr.
tieto citácie zo spisov:
„Agenturně bylo
zjištěno, že řím. [římsko] kat. [katolický] farář Trstenský Viktor, nar. 28.
3.1908 v Trstené, t. č. mimo duchovní službu, udržuje styk s biskupem
Vojtaššákem, t. č. Děčín, prostřednictvím synovce jmenovaného biskupa ř.
[římsko] k. [katolického] faráře Tomáše Vojtaššáka z Oravské Lesné. Tomáš
Vojtaššák informuje biskupa Vojtaššáka při návštěvách v Děčíně o situaci v
Spišské diecési a přináší od něj instrukce pro činnost Viktora Trstenského,
ktorý je pověřen funkcí tajného biskupa s pravomocí řídit diecési...
„Trstenský dostal
od Vojtaššáka tajné fakulty a teraz je on ako prvý, ktorý má právo po stránke
jurisdikčnej viesť diecézu. Informácie dostáva a správy podáva biskupovi
Vojtaššákovi cez farára Tomáša Vojtaššáka z Or. [Oravskej] Lesnej."
Obrázok 2: Otec biskup Ján počas sv. omše v Oravskej Lesnej, miništrant Vendelín Briš, október 1963
ZDROJ: Pamätnica farnosti Zákamenné
Ale späť k návratu otca biskupa do rodného kraja. Hneď v nedeľu 6. októbra ohlásil pán farár Tomáš Vojtaššák veriacim na svätej omši, že pán biskup bol prepustený a prichádza do Oravskej Lesnej s úmyslom zostať tu. Prvým rýchlikom sa vrátil na Slovensko do Čadce a odtiaľ najatým taxíkom do Oravskej Lesnej. Okrem pána farára Tomáša čakala na pána biskupa aj mama pána farára, pani Mária Vojtaššáková (švagriná pána biskupa) a pani Balarová so synom Jožkom, sestra a synovec pána farára Tomáša (biskupova neter), ktorí vtedy spolu bývali na fare v Oravskej Lesnej. Radosť z prekvapivého príchodu a zvítanie sa s pánom biskupom bolo nepredstaviteľne dojemné a srdečné.
Obrázok 3: Pán biskup Tomáš Vojtaššák s rodinou, Oravská Lesná, október 1963
ZDROJ: Facebook, Zákamenné na historických fotografiách.
https://www.facebook.com/StareFotoZakamenne
Pán biskup si však nebol istý svojím ďalším osudom. Utvrdzovali ho v tom dovtedajšie skúsenosti. A skutočne, už na tretí deň pobytu v Oravskej Lesnej ho vyhľadal a prekvapil ako „slobodného občana” úradník z Povereníctva školstva a kultúry z cirkevného odboru a doručil mu predvolanie na Povereníctvo do Bratislavy, kde sa má rozhodnúť o jeho ďalšom trvalom pobyte. Tam mu bolo oznámené, že v Oravskej Lesnej ani na inom mieste Spišskej diecézy, a ani na Slovensku, nesmie ostať (pravdepodobne z obáv o veľký záujem veriacich o jeho osobu a jeho potenciálny ďalší vplyv na katolícku cirkev). Určili mu miesto pobytu v charitnom domove v Senohraboch, okres Praha - východ. Bol to pôvodne známy Hotel Valencia, postavený ešte koncom 19. storočia, v ktorom od roku 1949 sídlila politická škola a v roku 1960 prešiel do správy Slovenskej katolíckej charity. V tom čase už v charitnom domove žilo 20 katolíckych kňazov z českých diecéz.
Obrázok 5: Pán farár Tomáš Vojtaššák a vedúci pošty Emil Briš pri "starom kostole," v pozadí budova kasární, začiatok 70. rokov 20 storočia.
ZDROJ: Erdúdka - Oravská Lesná. Včera a dnes
Na fare sa stretol s niekoľkými Lesňanmi, napríklad s pánom Emilom Brišom, vedúcim pošty, s kostolníkmi Jurajom Brišom a jeho synom Ladislavom Brišom, s farskou gazdinou, pani Grofčíkovou, s Antonom Brišom, Ing. Jánom Gregom a jeho manželkou Julianou a s miništrantami, ktorý ho sprevádzali na tajných ranných bohoslužbách (bratia Opartyovci – Ján, Alojz, Anton, Vendelín Briš, Anton Briš mladší a ďalší).
Bratranci Emil a Ladislav Briš, ktorí mali už v tom čase automobil, konkrétne značky Wartburg, sprevádzali pána biskupa na ceste do jeho rodného Zákamenného. Tam, pri návšteve hrobu svojich rodičov, vyslovil želanie, že raz by chcel byť pochovaný tu, vo svojom rodisku.
Obrázok 6: Pán biskup Tomáš Vojtaššák so zákamenským pánom farárom Kľučárom pri hrobe svojich rodičov, Zákamenné, október 1963.
ZDROJ: Facebook, Zákamenné na historických fotografiách.
https://www.facebook.com/StareFotoZakamenne
V posledný večer pred odchodom otca biskupa do Senohrabov zvolal pán farár Tomáš všetkých miništrantov na faru a zorganizoval krátku rozlúčku, spojenú s malou besedou s pánom biskupom. Tí odvážnejší miništranti sa ho spýtali pár otázok, pán biskup na ne odpovedal. Bol stručný, rozprával málo, ale povzbudivo, s pokorou. O svojom väznení rozprávať verejne nechcel (možno iba v súkromí s pánom farárom Tomášom). Požehnal prítomným a poďakoval miništrantom za ich asistenciu pri svätých omšiach. Jánovi Opartymu dokonca venoval na pamiatku sv. ruženec. Spoločne sa s miništrantami odfotil. Za tých pár vzácnych fotografií z pobytu otca biskupa v našej obci vďačíme kostolníkovi Ladislavovi Brišovi.
Obrázok 7: Poštár a kostolník, pán Ladislav Briš
ZDROJ: Archív autora
Miesto svojho ďalšieho pobytu (nútenej internácie), Senohraby, si bol pozrieť už skôr, dňa 14. októbra 1963 (In: LETZ, 2010), a definitívne tam odcestoval 28. októbra 1963. Ešte predtým zapísal do farskej kroniky vzácne slová:
„Mojou
vrelou túžbou za štrnásť rokov žalárneho väzenia bolo a za to som sa každodenne
modlil, aby som ešte za života k oltáru pristúpiť mohol. Moje prosby dobrotivý
Pán Boh vyslyšal. Po prepustení z väzenia v 86 roku svojho veku, mohol som to
uskutočniť po prvý raz v Oravskej Lesnej. V kostole, ku stavbe ktorého - a fary
- ako veličianský farár, v rokoch 1910 - 1912, vymáhajúc a náhliac stavbu na
patričných miestach a pomáhajúc vtedajšiemu farárovi v „Erdúdke“ - som sa
nemalou účasťou pričinil. Je to zvláštne riadenie Božie, že po vyslobodení z
toľkoročného žalára, práve v tomto kostole mohol som, cez toľké roky
prechovávanú túžbu, cez tri týždne pri oltári utišovať a za celý ten čas vo
fare pohostinné prístrešie nájsť. Za to ďakujem dobrému Pánu Bohu a prosím ho i
budem prosiť, pokiaľ len budem žiť, aby dobrotivý Pán Boh žehnal ľudu tunajšej
farnosti a žehnal i práci v nej pôsobiaceho terajšieho dušpastiera a ďalších
nasledujúcich dušpastierov, aby nachádzali duchovnú radosť z bohabojných
svojich veriacich, a tak spoločne úspešne pracovali na svojom duševnom spasení.
K tomu nech prispeje i moje veľpastierske žehnanie.“
Ján Vojtaššák
V deň odchodu sa tlačilo v malej sakristii pri biskupovej rannej svätej omši viacero veriacich, ktorí sa s ním chceli rozlúčiť. Pán Anton Briš komunikoval s pánom biskupom počas jeho pobytu v Oravskej Lesnej viac ako s inými veriacimi. Pán biskup sa mu napríklad zdôveril, že ho trápi zoštátnenie cirkevného majetku a všetkých cirkevných škôl, ku ktorých stavbe aj on dopomohol. No nechcel to nechať len tak, najradšej by sa chcel súdiť so štátom o prinavrátenie majetku späť Cirkvi, ikeď vedel, že prakticky nemá šancu na úspech. Pred cestou mu ešte vyslovil prianie, že by potreboval malý nožíček. Pán Briš mal jeden viacúčelový nožík, kde bol aj otvarák a aj pilník na nechty, a podaroval ho pánovi biskupovi. Ten vrúcne poďakoval a pochvaľoval si, že sa mu určite zíde. Následne prišlo pre pána biskupa auto, ktoré ho odviezlo do Senohrabov.
Takmer všetky biskupove osobné listy, jeho posledná pošta, ako aj osobný archív po jeho uväznení a neskoršom odsúdení, sa bohužiaľ stratili. Až na pár listov, ktoré uchoval pán farár Tomáš Vojtaššák v Oravskej Lesnej, chýba prakticky celá jeho osobná písomná pozostalosť. Existuje teda iba úradná korešpondencia a vyšetrovacie spisy, ktoré sa zachovali v archívoch.
„Tej korešpondencie,” písal pán biskup o niekoľko týždňov po odvezení do Senohráb, „sa nakopilo pred sviatkami toľko, že od týždňov sedím pri nej, lebo chcem každému niečo napísať, aby to nevyzeralo také šablonovité, ale aby každý z toho niečo mal; považuje sa to za akýsi spôsob možnej pastorácie."
Obrázok 9: Odchod otca biskupa Jána Vojtaššáka do Senohrabov, vpravo pán farár Tomáš Vojtaššák, 28. október 1963
ZDROJ: Erdúdka - Oravská Lesná. Včera a dnes
Na inom mieste tiež cituje z listu pána biskupa, ktorý sa spomienkami vracia ku udalostiam z októbra roku 1963:
„U synovca (v
Oravskej Lesnej) už na tretí deň ma vyhľadal a prekvapil ako „slobodného
občana” úradník z Povereníctva školstva a kultúry, z cirkevného odboru v
Bratislave a požiadal ma, aby som sa dostavil na to povereníctvo, kde sa má
rozhodnúť o mojom trvalom ďalšom pobyte, lebo o tom už bolo na patričnom mieste
vopred rozhodnuté, kde sa budem môcť ako „slobodný občan" trvalo
zdržiavať. Nemala to byť Oravská Lesná, lebo je to fara v Spišskej diecéze, ale
nemalo to byť ani Slovensko, lebo by to bola moja domovina. Moje trvalé miesto
pobytu vopred vyhliadli v Čechách, v Senohraboch pri Prahe, „v domově
důchodců", veľmi d'aleko od mojej domoviny. Teda sloboda omilosteného
(podmienečne!) „slobodného občana" bola tak rešpektovaná, ale že si
nemohol rozhodovať ani v tom, kde vlastne chce po smrti bývať. Tak teraz
nachádzam sa v Senohraboch pri Prahe, v okrese Benešov, ako „důchodce" v
dome Charity pro katolícké knězi. Svoju rezidenciu - izbičku môžem opustiť len
na dĺžku dňa, teda od rána do večera, ale i to musí byť zahlásené
„vedoucímu", čiže správcovi domova. A každý, kto ma chce navštíviť, musí
byť na vrátnici (v kancelárii) ohlásený a podľa občianskeho preukazu zapísaný.
Patričný návštevník pri odchode z návštevy mal by sa pravidelne odhlásiť, ale
máloktorý si všíma tej úpravy, rád je, ked' sa z tej obradnosti vyšmykne. Dnes
ešte nemožno veštiť, či početnejšie návštevy a korešpondencia nebudú raz
kvalifikované za „úmyselný trestný čin" a nestanú sa príčinou retorzie a
zámienkou na stiahnutie podmienky. No návštevu predsa nemožno vyhodiť z druhého
poschodia, keď sa ona nečakane objaví a na listy odpovedať sa sluší. Ináč práce
je tu dosť od rána do večera a dni utekajú ako ten horský potok, ktorý takmer
oblizuje základy charitného domova."
Pán biskup vo svojich myšlienkach prijal tézu, že jeho deportácia do Senohrabov bola už vopred plánovaná. Viktor Trstenský, kňaz a blízky priateľ biskupa Vojtaššáka, však pripúšťa, že skutočnosť bola veľmi pravdepodobne iná. Podľa neho je takmer isté, že keď pán otec biskup dostal amnestiu a Praha ho prepustila a dovolila mu návrat na Oravu, mysleli to na Ministerstve spravodlivosti naozaj tak. Lenže keď sa o tom dozvedelo vedenie Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva (kňazi spolupracujúci s komunistickým režimom) v Bratislave a ich verní na úrade v Spišskej Kapitule, po poradách s Cirkevným úradom v Bratislave vymohli zásah do amnestového aktu a pánovi biskupovi oznámili premiestnenie do Senohrabov pri Prahe.
Obrázok 10: Mons. Viktor Trstenský a otec biskup Ján Vojtaššák v Senohraboch, rok 1964
ZDROJ: TRSTENSKÝ, V.: Sila viery, sila pravdy
Jedno je však isté. Štátna bezpečnosť mala jeho pohyb neustále pod kontrolou: „Zo strany tunajšej KS-MV sú prevádzané agentúrno-operatívne opatrenia pre obsadenie a kontrolu biskupa Vojtaššáka s cieľom sledovania jeho stykov, účelu týchto stykov a či menovaný ako bývalý biskup neprejaví snahy negatívne ovplyvňovať cirkevno-politickú situáciu Spišskej diecézy, tak ako tomu bolo v minulosti.”(ABS Praha, f. H-715. Dok. č. A/3-0620/331-1963. Informatívna správa k prepusteniu bývalých biskupov rím. kat. cirkve. Správa náčelníka KS MV Banská Bystrica pplk. Benčeka I. námestníkovi MV plk. Kudrnovi. Banská Bystrica 10. 10. 1963, In: LETZ, 2010).
Pán biskup Vojtaššák aj naďalej posielal listy do Oravskej Lesnej svojmu synovcovi, pánovi farárovi Tomášovi. Nechcel mu však robiť prípadné ďalšie problémy so Štátnou bezpečnosťou (s ktorou mal pán farár za časté kontakty s otcom biskupom už mnohokrát do činenia), preto mu listy zasielal aj nepriamo. Ako príklad poslúži priložená obálka odoslaná otcom biskupom Jánom Vojtaššákom zo Senohrabov dňa 13. 1. 1965, adresovaná poštárom Emilovi a Ladislavovi (mylne uvedený ako Ľudovít) Brišovi do Oravskej Lesnej. Tí následne list odovzdali pánovi farárovi Tomášovi Vojtaššákovi. Aj vďaka tomu, sa list pravdepodobne vyhol možnej cenzúre a aj prípadnej strate. V obálke sa nachádzal list otca biskupa z 12. 1. 1965, z ktorého cituje mons. Viktor Trstenský v knihe Sila viery, sila pravdy:
Obrázok 11: Obálka odoslaná otcom biskupom Jánom Vojtaššákom
ZDROJ: Archív autora
„Nám ostáva iba jedno: kajúcne sa modliť a
prosiť, žeby nás všemohúcnosť Božia nenechávala dlhšie v takomto položeni, ale
zviazala tú apokalyptickú šelmu v čo najkratšiu métu. Jediné, čo veriaceho
kresťana potešuje a nádejou vzpružuje, je to, že Kristova Cirkev i uprostred
toho svetového chaosu a všeobecnej duchovnej tmy jediná kráča pevne a
neohrozene dopredu s fakľou, osvetľujúcou široko-ďaleko obzor, zaháňajúcou
temnoty.“
Príbeh väzneného a ponižovaného biskupa presiahol hranice Československa ešte za jeho života. Denne dostával desiatky listov nielen od farníkov a veriacich z Československa, ale aj zo sveta. Len na Vianoce 1964 dostal 170 pozdravov zo Švajčiarska, 120 z NSR, 28 z Ameriky, 20 z Talianska, 18 z Holandska a stovky a stovky zo Slovenska a českomoravských krajov. Pán farár Tomáš Vojtaššák spolu s pánom Ladislavom Brišom navštevovali otca biskupa aj osobne, v Senohraboch. Pán biskup prijal do svojej smrti v auguste 1965 mnoho návštev, nielen z cirkevných kruhov (českí arcibiskup J. Beran, biskup K. Skoupý, mons. Viktor Trstenský…), ale aj napr. farníkov z rodného Zákamenného (pán farár Kľučár).
Obrázok 12: Otec biskup Ján v charitnom dome v Senohraboch, rok 1965
ZDROJ: Pamätnica farnosti Zákamenné
Hoci sa pán biskup dôsledne pripravil na svoj odchod do večnosti a od kompetentných orgánov dostal prísľub na splnenie jeho poslednej vôle – pohrebu na rodnom Slovensku, s vydaním jeho telesných pozostatkov, prevezením a následným pochovaním bolo mnoho ťažkostí. Pán farár Tomáš Vojtaššák spolu s pánom Ing. Jánom Gregom chceli jeho telesné pozostatky previezť na Slovensko, ale úrady im ich nechceli vydať. Bolo potrebné lobovať až na najvyšších vládnych miestach. Pán Grega bol človek, ktorý keď si niečo zaumienil, tak za tým išiel, nechcel si pripustiť, že by sa to nepodarilo. Po dvoch dňoch to už pán farár Tomáš Vojtaššák chcel vzdať, ale pán Grega to išiel skúšať znova a znova. Nakoniec však pre pohotovosť a neoblomnosť pána Gregu truhlu vydali a prevoz na Slovensko schválili. Pohrebné obrady sa uskutočnili v Zákamennom dňa 7. augusta 1965.
Obrázok 13: Exhumácia telesných pozostatkov otca biskupa, Zákamenné 30. 6. 2003
ZDROJ: Facebook, Zákamenné na historických fotografiách:
https://www.facebook.com/StareFotoZakamenne
Podnet k začatiu procesu blahorečenia biskupa Jána
Vojtaššáka dal Svätý Otec Ján Pavol II. pri svojej druhej návšteve Slovenska v
roku 1995. O biskupovi Pavlovi Gojdičovi a Jánovi Vojtaššákovi vtedy na
Levočskej hore povedal: „Dnes si
zasluhujú, aby sa konal cirkevný proces ich blahorečenia, pretože vydali
svedectvo o vernej službe Cirkvi na Slovensku.“ Začiatok procesu
blahorečenia pána biskupa Jána Vojtaššáka, trpiteľa za vieru, sa začal na diecéznej
úrovni v máji roku 1996; spisy pre druhú fázu procesu blahorečenia v Ríme boli
odovzdané v októbri 2001. Od začiatku procesu blahorečenia biskupovi Jánovi
Vojtaššákovi prislúcha titul Boží sluha. Exhumácia telesných pozostatkov na
kanonický výskum bola vykonaná dňa 30. 6. 2003 v Zákamennom. Pri tejto udalosti
participoval aj Mojmír Murín z Oravskej Lesnej. Po následnom výskume boli
telesné pozostatky otca biskupa uložené na dvoch miestach, dňa 11. 11. 2003 v
katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule a časť aj 14. 11. 2003 v Zákamennom v
pôvodnom hrobe. Kauza blahorečenia Božieho služobníka Jána Vojtaššáka po
zavŕšení doplňujúcej diecéznej fázy pokračuje od októbra 2019 rímskou fázou na
Kongregácii pre kauzy svätých.
© Mgr. Michal Ignaťák, 02. 03. 2021
Obrázok 14: Príležitostná poštová pečiatka používaná dňa 15. 11. 2002 na pošte v Spišskom Podhradí pri príležitosti 125. výročia narodenia otca biskupa
ZDROJ: https://www.pofis.sk/katalog/produkty/peciatka-2002-spissky-biskup-jan-vojtassak-125-vyrocie-narodenia-14111877-481965
V nedeľu 13. februára
1921 v kostole sv. Ladislava v Nitre boli apoštolským nunciom v ČSR
arcibiskupom Clementom Micarom, za asistencie spolusvätiteľov královohradeckého
pomocného biskupa Karola Kašpara a pražského pomocného biskupa Antonína
Podlahu, vysvätení - Karol Kmeťko za nitrianskeho, Marián Blaha za
banskobystrického a zákamenský rodák Ján Vojtaššák za spišského biskupa. Boli
to prví slovenskí biskupi, ktorí boli vysvätení už za spoločného štátu Čechov a
Slovákov – prvej Československej republiky. Slovenská pošta si toto 100.
výročie vysvätenia prvých slovenských biskupov pripomenula v piatok 12. februára
2021, a to vydaním príležitostnej poštovej známky v hodnote 0,65 €, obálky
prvého dňa (angl. FDC) a pamätného listu.
Obrázok 15: 100. výročie vysvätenia prvých slovenských biskupov - poštová známka
ZDROJ: https://www.pofis.sk/katalog/produkty/znamka-2021-100-vyrocie-vysvatenia-prvych-slovenskych-biskupov
Obrázok 16: 100. výročie vysvätenia prvých slovenských biskupov - obálka prvého dňa (angl. FDC)
ZDROJ: https://www.pofis.sk/katalog/produkty/fdc-2021-100-vyrocie-vysvatenia-prvych-slovenskych-biskupov
Obrázok 17: 100. výročie vysvätenia prvých slovenských biskupov - pamätný list
ZDROJ: https://www.pofis.sk/katalog/produkty/pamatny-list-2021-100-vyrocie-vysvatenia-prvych-slovenskych-biskupov
POUŽITÉ ZDROJE:
Erdúdka - Oravská Lesná. Včera a dnes: Občianske združenie Jedlička, 2010. 93 s.
História farnosti Oravská Lesná. [cit. 2021-02-10].
Dostupné na internete:
< http://oravskalesna.fara.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=47&Itemid=72 >
JURČAGA, P. a kol. Život biskupa Jána Vojtaššáka. Biskupský úrad Spišská Kapitula, 2017. [cit. 2021-02-16].
Dostupné na internete:
< http://biskup-jan.sk/zivot-biskupa-jana-vojtassaka/ >
KASAN, J. Pamätnica farnosti Zákamenné. Zákamenné, Ing. František Teťák Štúdio F Námestovo, 2001, 104 s. ISBN 80-968315-7-7
LETZ, R.: Slovenskí katolícki biskupi internovaní v Čechách v rokoch 1953 - 1968. In: Prenasledovanie cirkví v komunistických štátoch strednej a východnej Európy. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : ÚSTAV PAMÄTI NÁRODA, 1. vydanie, 2010. ISBN 978-80-89335-28-2.
Dostupné na internete:
< https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/prenasledovanie-cirkvi.pdf >
MAŤUGOVÁ, S.; KURJAKOVÁ, E.; TRNKA, R.: Zákamenné, monografia. Zákamenné. Tlačiareň Kubík, Námestovo, 2005, 364 s., ISBN 80-969273-8-8
OLEJNÍK, V.; TYROL, A.: Biskupský archív o Jánovi Vojtaššákovi. In: KAPITULA, Diecézny časopis Spišského biskupstva, č. 2, r. 2018. [cit. 2021-02-02].
Dostupné na internete:
< http://dieceza.kapitula.sk/userfiles/file/kapitula-2-2018.pdf >
Osobná komunikácia s pani Ľudmilou Brišovou. Oravská Lesná. [cit. 4. februára 2021].
Osobná komunikácia s pánom Antonom Brišom. Ľubochňa. [cit. 28. februára 2021].
Osobná komunikácia s pánmi Jánom a Antonom Opartym. Oravská Lesná. [cit. 28. februára 2021].
Po biskupovej smrti. MY ORAVA, 17. 11. 2007. [cit. 2021-02-17].
Dostupné na internete:
< https://myorava.sme.sk/c/3583822/po-biskupovej-smrti.html >
Prehľad cirkevných dejín farnosti Zákamenné. Rímskokatolícka cirkev Farnosť Zákamenné. [cit. 2021-02-10].
Dostupné na internete:
< https://rkczakamenne.sk/farnost/historia/ >
Proces blahorečenia biskupa Vojtaššáka postúpil do Ríma. Katolícke noviny, 18.11.2019. [cit. 2021-02-16].
Dostupné na internete:
< https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/zahranicne/article/proces-blahorecenia-biskupa-vojtassaka-postupil-do-rima.xhtml >
TRSTENSKÝ, V.: Sila viery, sila pravdy. Bratislava, Senefeld-R, Druhé vydanie, 1990, 408 s., ISBN 80-85222-00-0
VALLO, J. 100. výročie vysvätenia prvých slovenských biskupov. POFIS, 2021. [cit. 2021-02-01].
Dostupné na internete: