Rodina Jána Lacha ml. v Erdútke
S menom Mila Urbana (* 24. 08. 1904 Rabčice, † 10. 03. 1982 Bratislava), sa stretla hádam každá školopovinná osoba. Významný slovenský spisovateľ, goral, rodák z Rabčíc, jeden z najvýznamnejších reprezentantov modernej slovenskej literatúry. Rakúsky spisovateľ a literárny kritik Georg Manheimer ho označil za slovenského E. M. Remarquea, jeho protivojnový román Živý bič je najvýznamnejšie slovenské dielo o prvej svetovej vojne. Patrí k najviac prekladaným dielam novodobej slovenskej prózy.
Obrázok 1: Prvé vydanie diela Živý Bič
Zdroj: http://www.paseka.sk/index.php?&book=132110&pg=&page=katalog
Viacero jeho diel sa vyznačuje autobiografickými prvkami, vystupujúce postavy boli často inšpirované reálnymi postavami, ktorých Milo Urban poznal. V jeho prvých študentských poviedkach a novelách, ako aj v jeho posledných štyroch memoárových knihách, Zelená krv, Kade-tade po Halinde, Na brehu priezračnej rieky a Sloboda nie je špás, veľmi pôsobivo zachytil jeho hlboký vzťah a lásku k rodnej Orave, k svojej rodine, k prírode a k oravskému ľudu. Čitateľ spozná jeho najbližších príbuzných, detstvo prežité v hájovniach, študentské roky a príhody z rôznych oravských obcí, v ktorých pôsobil. V týchto dielach sa spomína aj naša obec, vtedajšia Erdútka, ktorú Milo Urban viackrát navštívil a pobudol v nej.
Obrázok 2: Mladý prozaik Milo Urban
Zdroj: https://www.litcentrum.sk/autor/milo-urban
Milo Urban sa narodil 24. augusta 1904 ako Milan Urban v rodine hájnika Pavla Urbana a Anny Lachovej v hájovni v Rovniach pod Babou horou. Jeho mama, Anna Lachová, bola najstaršou z osemnástich detí hájnika Jána a Márie Lachovcov. Práve oni boli predlohou Miška a Hanky Čajkovcov v jednom z Hviezdoslavových najznámejších diel - v Hájnikovej žene. Je to zaujímavá zhoda okolností, že tieto dve významné osobnosti slovenskej literatúry, Mila Urbana a P. O. Hviezdoslava, spája nielen nádherné miesto, hájovňa v Rovniach, ale aj silná oravská žena, Mária Lachová. Jednému bola inšpiráciou a druhému starou mamou. Môžeme tak s úsmevom povedať, že Milo Urban bol vlastne vnukom "Hájnikovej ženy."
Viacero členov rodiny Mila Urbana pokračovalo v rodinnej tradícii a stali sa z nich lesníci. Lachovci boli známou lesníckou rodinou, počas niekoľkých generácií zodpovedne a odborne robili svoju prácu pri zveľaďovaní a ochrane oravských lesov. Starý otec, Ján Lach st., spolu s jeho najstarším synom Jánom taktiež sprevádzali turistov na Babiu horu. Jeho syn Milan Lach (bratranec a rovesník Mila Urbana) sa neskôr stal riaditeľom Lesného závodu v Lednických Rovniach.
Práve svojho najstaršieho uja, Jána Lacha ml. s rodinou, počas jeho pôsobenia v Erdútke často Milo Urban navštevoval. Volal ho ujček Janko. Mal s ním vrúcny a priateľský vzťah: "...jeho totiž, a s ním všetkých Lachovcov vo vtedajšej Erdúdke, pokladal som za najbližšiu rodinu po mamke. Ak niekomu, práve jemu by som bol splnil hocaké želanie."
Vždy sa k nim rád vracal: "...ťahalo ma k ujčekovi Jankovi, k milej ujčinej, k bratancom a sesterniciam, uprostred ktorých som sa vždy dobre cítil. Reku po dlhom čase popočúvam zas, čo nového v našich oravských lesoch: ako sa majú medvede, diviaky, líšky, vydry, kuny a iní lesní tuláci, o ktorých som už dávno nechyroval. Ujček Janko totiž vedel o nich všeličo a keď sa rozhovoril, človeku uši odstávali - bol by počúval tri dni a tri noci v jednom kuse. ...Bol to pre mňa med i liek. Priam som cítil, ako ožívam, ako sa mi omarená myseľ uvoľňuje, okysličuje a naberá nový dych."
Miesto pobytu (bydliska) sa dá vydedukovať z nasledovných opisov: "...takto kľuckajúc šli sme do samého Klina (Zákamenného), ale za Klinom sme to rozpálili sťa by sme boli pocítili vôňu tých kapustníkov. ...V diaľke pred nami zjavila sa hájovňa, cieľ našej cesty..." V knihe Zelená krv spomína Milo Urban lokality ako Zimná dolina, Podžľaby, Požechovské rúbanisko, Ostrý grúň pod Paráčom. Z uvedeného môžeme usudzovať, že Ján Lach ml. s rodinou býval práve v hájovni na začiatku našej obce, na Ustrigu. Erdútske lesy v tejto časti obhospodaroval v 20. a 30. rokoch minulého storočia. Spomínaná hájovňa už bohužiaľ dávno neexistuje, pamätať si ju môžu iba najstarší obyvatelia obce. Na jej mieste stoja v súčasnosti rodinné domy.
Jeho dcéra Valéria (Valika) sa neskôr stala učiteľkou, podľa všetkého učila aj v Erdútke. Ján Lach ml. sa ako dôchodca odsťahoval z Erdútky do rodných Rabčíc, zomrel na sklonku druhej svetovej vojny, podľa Mila Urbana pravdepodobne v Mútnom práve u dcéry Valiky, ktorá tam vtedy učila.
(pokračovanie)
© Mgr. Michal Ignaťák, 17. 09. 2020
POUŽITÉ ZDROJE:
GLUŠTÍKOVÁ, O. Aj Pavol Országh Hviezdoslav by sa potešil. Orava - regionálny týždenník, 14. 09. 2008. [cit. 2020-09-17].
Dostupné na internete:
< http://www.jankohrasko.sk/clanok/15795/aj-pavol-orszagh-hviezdoslav-by-sa-potesil/ >
GRUSKA, V.; VOJTAŠŠÁKOVÁ, L. Hájovňu v Rovniach, v ktorej je dnes múzeum Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy, Hviezdoslav nikdy nevidel. 26. jan 2004, [cit. 2020-09-17].
Dostupné na internete:
<https://myorava.sme.sk/c/1554481/hajovnu-v-rovniach-v-ktorej-je-dnes-muzeum-hviezdoslavovej-hajnikovej-zeny-hviezdoslav-nikdy-nevid.html >
KUCHTIAK, I. Pred pánom inžinierom sa bolo treba ukázať. 11. jún 2011, [cit. 2020-09-17].
Dostupné na internete:
< https://myorava.sme.sk/c/5925074/pred-panom-inzinierom-sa-bolo-treba-ukazat.html >
MAŤOVČÍK, A. Brezanské korene Mila Urbana. Denník SME, 30. august 2004, [cit. 2020-09-17].
Dostupné na internete:
< https://myorava.sme.sk/c/1735542/brezanske-korene-mila-urbana.html >
Osobná komunikácia s Ing. Cyrilom Urbanom, synom Mila Urbana [cit. marec 2020].
Pred 115 rokmi sa narodil autor románu Živý bič Milo Urban. TASR, 24.08.2019. [cit. 2020-09-17].
Dostupné na internete:
< https://www.skolske.sk/clanok/49002/pred-115-rokmi-sa-narodil-autor-romanu-zivy-bic-milo-urban >
REMIÁŠOVÁ A. Dve lásky Mila Urbana. 23. marec 2012, [cit. 2020-09-17].
Dostupné na internete:
< http://zenskyweb.sk/dve-lasky-mila-urbana >
URBAN, M. Kade-tade po Halinde. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1992. 333 s. ISBN: 9788022004121.
URBAN, M. Na brehu krvavej rieky. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1994. 239 s. ISBN: 80-220-0540-1.
URBAN, M. Sloboda nie je špás. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1995. 160 s. ISBN: 80-220-0651-3.
URBAN, M. Zelená krv. Bratislava : Tatran, 1970. 335 s. ISBN: 61-082-70.