Bučiňan, Bielooravčan, Lesňan? Alebo ako sa z Erdúdky stala Oravská Lesná

Jednu z prvých vedomostí o histórii našej obce, ktorú si ešte v útlom detstve osvojíme je, že bola založená v roku 1731 grófom Jurajom Erdődym, po ktorom niesla meno Erdúdka, a neskôr, po druhej svetovej vojne, bola premenovaná na Oravskú Lesnú. Dôvody a okolnosti jej vzniku sú pomerne jasné a podrobne opísané či už v monografiách našej obce, alebo aj vo viacerých odborných článkoch či historických štúdiách. Informácií o jej premenovaní je však ako šafránu, je obtiažne ich vypátrať a v dobových dokumentoch, ktorými momentálne disponuje obecný úrad, by sme ich hľadali márne. Zostavovatelia všetkych troch monografií obce Oravská Lesná z rokov 1991, 1997 a 2010 len vecne konštatujú, že „... dňom 1. 1. 1946 niesla obec nový názov Oravská Lesná,“ resp. „po druhej svetovej vojne bola 1. 1. 1946 Erdúdka premenovaná na Oravskú Lesnú.“ Žiadne vysvetlenie.

          Keď sa pozrieme do obecnej kroniky, budeme veľmi prekvapení, keďže sa tam o tejto významnej udalosti moderných dejín našej obce nenachádza žiadna zmienka. Kronika síce bola systematicky vedená až od roku 1962, no s celkom podrobnými zápiskami aj spätne, od počiatkov osídlenia a kolonizácie obce. Podrobne sú opísané aj vojnové roky od roku 1944 a následne povojnová obnova a hospodárske pomery. O histórii do roku 1946 sa v kronike striedavo píše o Oravskej Lesnej, Erdútke, Oravskej Lesnej, Erdúdke... atď. Aké bolo teda pozadie tejto dôležitej historickej zmeny a čo viedlo k premenovaniu našej obce? V tomto článku sa pokúsim tieto, síce pomerne nedávne, no sčasti už aj zabudnuté udalosti objasniť.

Vráťme sa asi 100 rokov dozadu a pozrime sa v krátkosti na to, čo zmene názvu predchádzalo. Koniec prvej svetovej vojny, rozpad Rakúsko-Uhorskej monarchie a vznik nového štátneho útvaru, Československej republiky prijali Erdúdčania s nádejou na lepšie časy. Verili, že nový štát im ihneď podá pomocnú ruku, postavia sa cesty a ich chudobná obec bude hospodársky rásť. 
Mladý štát sa však v prvých rokoch existencie ešte len „učil byť štátom,“ zápasil s mnohými problémami, okrem iného aj s pohraničným sporom s Poľskom, ktoré si na základe jazykovej otázky nárokovalo územie Východného Sliezska v oblasti Tešína a územie všetkých goralských obcí na Kysuciach, Orave, Liptove a Spiši, vrátane Erdúdky (nakoniec sa celý spor definitívne ukončil odstúpením 12 oravských obcí okolo Jablonky a 13 spišských obcí Poľsku, Československu ostalo Tešínsko). Premeniť šibnutím čarovného prútika vyslovene agrárnu krajinu na priemyselne a hospodársky prosperujúcu, bolo aj v dôslednu takmer neexistujúcej infraštruktúry nereálne. Hovorilo sa o hospodárskej kríze. Jednoduchý ľud týmto veciam nerozumel a pomaly začal strácať všetky ilúzie, v ktoré po vytvorení Československa veril.  

Ak nazrieme do starých listín, oficiálnych úradných záznamov obce alebo periodík, nájdeme v nich viaceré rôzne obmeny pôvodného názvu našej obce. Skúsim to ilustrovať na príklade jej oficiálneho názvu. V zakladajúcich listinách z roku 1731 sa naša obec uvádza ako Erdőd. Následne sa v úradných dokumentoch ako aj v prvých rakúskych odborných publikáciách, stretávame s pojmom Erdődka. Od konca 19. storočia do roku 1918 sa obec oficiálne nazývala Erdőtka a nakrátko v rokoch 1918 – 1919 opätovne nachádzame názov Erdődka. Počas prvých rokov Československej republiky až do roku 1927 bolo pomenovanie obce poslovenčené na Erdútka, následne v rokoch 1927 – 1945 Erdúdka. V ďalších dokumentoch a najmä v periodikách však môžeme natrafiť aj na iné názvy, napr. Erdődke, Herducki, Erďutka, alebo bez diakritiky Erdutka a Erdudka. Pri ďalšom podrobnejšom výskume by sa pravdepodobne našli aj iné ďalšie variácie.         

           V písomnostiach z rokov 1919 – 1945 sa najčastejšie striedali názvy Erdútka, Erdúdka, Erdutka a Erdudka. Nebola to však jazyková neustálenosť názvu našej obce, ktorá iniciovala zmenu pomenovania. Tŕňom v oku vtedajších predstaviteľov obce bol práve jeho neslovenský pôvod. 

Obdobie Slovenského štátu nahrávalo proslovenským náladám a všetko neslovenské režimu prekážalo. Predstavitelia obce a miestna inteligencia (vo vtedajšej dobe sa jednalo iba o pár jednotlivcov) sa práve vtedy začali pohrávať s myšlienkou nového pomenovania obce. 

Keď si otvoríme jednu z monografií Oravskej Lesnej (z r. 1991 alebo z r. 1997), môžeme pri opise obce v období I. ČSR a Slovenského štátu nájsť zaujímavú informáciu: „Obyvateľstvo, presiaknuté vlastenectvom a slovenským národným povedomím, chcejúc sa zbaviť posledného prežitku krutého feudalizmu, prialo si zmenu názvu svojej dediny. Aj keď obecným nárečím bola goralčina, písalo sa v dôvodovej správe, obyvatelia sa vždy cítili Slovákmi a chceli krátky slovenský názov pre svoju dedinu. Chudobná obec nenašla peniaze na zaplatenie výdavkov spojených so zmenou názvu obce a tak zostalo po starom.“ Tieto slová pochádzajú z prvej žiadosti o nové pomenovanie obce z 21. 4. 1943 (obrázok 1). 

Obrázok 1: Prvá žiadosť o nové pomenovanie obce z 21. 4. 1943.  

Zdroj: Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko Archív Dolný Kubín

Adresoval ich vtedajší notár v Erdúdke Okresnému úradu do Námestova, v mene vládneho komisára obce Erdúdka a poradného zboru. V texte žiadosti, ktorá je k dispozícii v Štátnom archíve v Dolnom Kubíne, sa nachádzajú prečiarknuté a prepísané slová (pravdepodobne samotným Okresným úradom). V poznámke je uvedené „dajte preprotokolovať,“ čo môžeme zrejme chápať ako „prepísať nanovo.“ Prepísaniu žiadosti sa ale zrejme nikto ďalej nevenoval.

Začiatkom septembra 1943 tajomník Obvodného sekretariátu Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany v Námestove napísal pripomienku Okresnému úradu so žiadosťou o informácie, „...kedy boli spisy týkajúce sa predmetnej veci postúpené Ministerstvu vnútra,“ (obrázok 2). Ostala pravdepodobne bez odozvy. Na zadnej strane pôvodnej žiadosti bola neskôr dopísaná poznámka, že žiadosť sa v prezídiálnych fondoch Ministerstva nenachádza. Pravdepodobne ani nebola nikdy posunutá vyššie.

Obrázok 2: Pripomienka Obvodného sekretariátu HSĽS Okresnému úradu v Námestove so žiadosťou o odpoveď z 8. 9. 1943.  

Zdroj: Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko Archív Dolný Kubín

Politicky činní Erdúdčania sa však nevzdávali. V celoštátnom politickom denníku Hlinkovej gardy, v novinách Gardista, vychádza 30. novembra 1943 príspevok s názvom „Erdúdka chce nové pomenovanie“ (obrázok 3). Z novinového článku môžeme vycítiť klímu a aj zmýšľanie tej doby: „Preto predstavenstvo obce uskutočňuje želanie obyvateľstva, keď žiada, aby obec Erdúdka dostala nové meno, meno, ktoré ponesie na sebe pečať slovenského cítenia a povedomia. Odstránili sme mnohé idoly – pomníky, ktorým sme boli núteni sa klaňať, a odstránime aj ich podstavce z najodľahlejších dedín. Jedným z nich je meno našej obce Erdúdka, ktoré nosí na sebe pečať feudalizmu maďarského a pripomína magnátov, barónov a grófov, ktorí po stáročia bohatli z nášho ľudu“ (podpísaný V.R. – pravdepodobne Viliam Roth, kaplán v Erdúdke v rokoch 1942 – 1944). Myšlienka na zmenu silnie, ale kto sa z chudobnej obce podujme na túto neľahkú úlohu, byrokratický boj a presviedčanie kompetentných orgánov?

Nuž, najbližšie dva roky nikto, nepomohla ani politická agitácia na tých najvyšších miestach. Medzitým sa však doba zmenila. Vypuklo Slovenské národné povstanie, červená armáda sa pomaly blížila, ľudácky režim padol, krajina bola oslobodená a druhá svetová vojna skončila.

Obrázok 3: Úryvok z novinového článku „Erdúdka chce nové pomenovanie.“ 

Zdroj: Gardista, roč. 4, č. 276 z 30. novembra 1943.

To čo sa nepodarilo pretlačiť vládnemu komisárovi a predstaviteľom obce, dokonca ani cez vládnu stranu, to dokázal po vojne mladý, odhodlaný študent filozofie a histórie Alexander Murín (o PhDr. Alexandrovi Murínovi a jeho 100. výročí narodenia sme písali v Lesnianských novinách č. 2/2019, jeho medailón publikovala aj Ročenka Oravskej Lesnej 2019).

Malý Šaňko, ako ho familiárne volali, medzi rovesníkmi vynikal. Bol bystrý, nerobili mu problémy počty, písanie, no najradšej mal čítanie a získavanie nových vedomostí. Vtedajší správca farnosti Aurel Mihaliak, rodák so susedného Zákamenného, videl v mladom Alexandrovi Murínovi veľký potenciál, často mu požičiaval knižky na samoštúdium. Presvedčil rodičov, aby dali nadaného chlapca na štúdia na gymnázium do Levoče. Ísť študovať strednú školu a ešte tak ďaleko, nebolo v tých časoch na Orave vôbec bežné. Mama Terézia bola spočiatku proti, otec Martin tiež nebol nadšený, ale nakoniec Alexander dostal ich požehnanie. V roku 1940 úspešne zmaturoval.

Vplyv pána farára Mihaliaka, blízkosť Spišskej Kapituly a aj osobnosť biskupa Jána Vojtaššáka rozhodli, že Alexander následne vstúpil do kňazského seminára (obrázok 4). Tam študoval opäť s výborným prospechom, no jeho životná púť sa začala vyvíjať iným smerom. Štúdium za katolíckeho kňaza zanechal po ôsmich semestroch, stretol totiž svoju životnú lásku, Jolanu Krátku, učiteľku, pôvodom z Námestova. Túto krásnu a vzdelanú devu si krátko nato v roku 1945 v rodnej Erdúdke vzal za ženu.            

Toto rozhodnutie niesla obec so zármutkom a zahanbená mama ešte ťažšie. Každý očakával, že Erdúdka dá svetu kňaza. Alexander si to taktiež plne uvedomoval. Odmietavým pohľadom spoluobčanov sa nedalo vyhnúť, no podľa jeho vlastných slov to neľutoval „...radšej budem dobrým otcom, ako zlým kňazom.“ Čiastočne aj kvôli neprajnej atmosfére v obci sa z manželkou rozhodli presťahovať do Piešťan, kde Alexander dostal pracovné miesto. No ešte predtým, ako sa stal úspešným absolventom vysokej školy, stredoškolským učiteľom a kronikárom mesta Piešťany, preukázal svojej rodnej obci veľkú službu.

Obrázok 4: Alexander Murín ako bohoslovec, rok cca 1942.  

Zdroj: Rodinný archív Ing. Alexandra Murína

V auguste 1945 sa Alexander Murín podieľal na oslavách 1. výročia Slovenského národného povstania ako člen prípravného výboru. Zostavil tiež správu o zapojení sa obce do povstania a pomáhaní partizánskej činnosti (Erdúdka bola za vojny označovaná nacistami ako „partizánska obec“). V tom čase už Alexander opätovne študoval, stal sa poslucháčom filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Byť vysokoškolským študentom bola na tú dobu veľká vec, spomína to aj naša obecná kronika, ktorá v opise povojnových rokov 1945/1946 uvádza: „V tomto období študujú aj z našej obce študenti na vysokých školách. Sú to Kazimír Krivulčík, Alexander Murín, Tomáš Srogoň. Celkový počet inteligencie v obci je 30 (tridsať). Patria ku nim: učitelia, žandári, financi a notár.“                                                             

Navždy si však pána Alexandra Murína budeme pamätať ako človeka, ktorý prevzal na seba takmer celú iniciatívu ohľadom premenovania obce a podal návrhy na jej nové pomenovanie. Na jeseň roku 1945 predostrel novovytvorenému Miestnému národnému výboru obce Erdúdka svoj plán spolu s tromi možnými názvami:

Bučina – ľubozvučný jednoslovný názov, nesie meno jednej z našich obecných osád. Pre Alexandra Murína išlo viac menej o osobnú, citovú záležitosť, keďže práve na Bučine bývali Murínovci.

Biela Orava – dvojslovný názov podľa rieky Biela Orava, ktorá pramení v katastri našej obce. Prívlastok „Biela“ ako čistá, panenská okolitá príroda; a termín „Orava“ ako lokalizačný prvok (každý by si hneď vedel obec zaradiť na mape Slovenska). 

Oravská Lesná – novovytvorený dvojslovný názov. Náš historický región Orava ovplyvnil názvoslovie tohto tretieho návrhu. Podľa prívlastku „Oravská“ by hneď každý vedel, kde sa obec nachádza. A slovo „Lesná“ symbolizuje naše okolie, lesy, sme horská a bývalá drevorubačská obec.

O svoje pamäti na túto udalosť sa podelil aj s čitateľmi celoštátnych novín Práca, kde 9. februára 1985 v článku s názvom Kronikár pán doktor Murín, spomína: „Narodil som sa na Orave, v Erdudke, v dedinke, ktorá svoje meno získala podľa panstva Erdődyovcov. Erdudka – hnevalo ma to, neznelo to našsky, ani to nikomu nič nehovorilo. Ako vysokoškolák prišiel som s nápadom premenovať ju. Nebolo to také jednoduché. Musel som pripraviť celý elaborát zdôvodnení. Vybral som aj tri názvy, ako by sa mohla moja rodná obec volať – Bučina, Biela Orava a Oravská Lesná. Posledné meno zvíťazilo.“

Zaujímavá je spojitosť nového názvu s pôvodným názvom obce, Erdődka, keďže maďarské slovo „Erdő“ znamená v preklade „les.“ Či sa pán Murín pri vymýšľaní tohto tretieho názvu inšpiroval práve touto súvislosťou je skôr domnienka. Ale vôbec nemusím byť ďaleko od pravdy, keďže je to práve les, ktorý našu obec v minulosti v pozitívnom zmysle najviac charakterizoval a prakticky charakterizuje až dodnes (ihličnatý strom striebornej farby v zelenom poli je v erbe obce, ihličnatý a neskôr aj listnatý strom sa nachádzali už na prvých pečatiach obce z konca 18. storočia).

Je na škodu veci, že až na pár zápisníc zo zasadnutia MNV z roku 1945 (máj až október), chýbajú v Štátnom archíve v Dolnom Kubíne všetky dokumenty z obecných zastupiteľstiev, či MNV medzi rokmi 1938 až 1948! Nájsť presné dokumenty k premenovaniu obce, ako žiadosť, či prerokovanie návrhu, resp. aký bol ďalší postup v predmetnej veci, si bude vyžadovať ďalšie dôkladné a časovo náročné štúdium v Bratislave, kde by sa v Štátnom ústrednom archíve mohli tieto dokumenty teoreticky nachádzať. Zatiaľ sa len môžeme domnievať, že Alexander Murín, od septembra 1945 už ako študent v Bratislave, postúpil celú vec premenovania obce priamo na príslušné Ministerstvo vnútra (vtedajšie Povereníctvo pre veci vnútorné), ktoré sa žiadosťou zaoberalo (keďže v archívnych dokumentoch a zápisniciach zo zasadnutí Okresného výboru v Námestove, ani bývalého notárskeho úradu v Erdúdke tieto dokumenty bohužiaľ tiež nie sú). Vieme len, že nový názov - Oravská Lesná, vybrali a schválili vyšší úradníci mimo našej obce (buď na okrese, ale pravdepodobne už priamo na Povereníctve pre veci vnútorné).

Udalosti nabrali rýchly spád. V posledných mesiacoch roku 1945 bola zmena názvu obce odsúhlasená. Povereníctvo pre veci vnútorné vyhláškou zo dňa 3. novembra 1945, č. 1711/5-II/2-1945, uverejnenou v Úradnom vestníku ročník 1945, č. 30, strana 701 oznámilo zmenu úradného názvu obce Erdúdka. Od 1. januára 1946 sa obec premenovala na Oravskú Lesnú. 

Obrázok 5: Vyhláška o zmene úradného názvu našej obce.  

Zdroj: MV SR, SNA, Úradný vestník, roč. 1945, č. 30.

Tu treba upozorniť a poukázať na fakt, že na rozdiel od násilných a necitlivých premenovaní 701 miest, obcí a osád v júni 1948, riadených nastupujúcimi komunistami, bola naša obec premenovaná dobrovoľne, bez nátlaku a dostala nový názov podľa návrhu občana našej obce. Diskusia a polemika o tom, aký nový názov by bol pridelený našej obci po júni 1948, ak by k jej premenovaniu nedošlo už skôr, je tým pádom už bezpredmetná.

Prvých pár týždňov roku sa ešte stále v úradnom styku vyskytoval názov Erdúdka (obrázok 5), resp. Erdútka. Trvalo dlhšie obdobie, kým si miestni obyvatelia na nový názov zvykli. Starý názov obce však nikdy z našej pamäti nevymizne. Často si naň nostalgicky spomenieme, resp. pripomenieme v našich ľudových, goralských pesničkách, alebo nám ho zo žartu pripomenú obyvatelia susedných obcí. Po Erdútke nesie názov aj miestny zimný bežkársky prechod, Horizont Erdútky, známy športovcom z celého Slovenska. V roku 2019 sa konal už 15. ročník. 

Obrázok 6: Zmena názvu školy z 1. 2. 1946.  

Zdroj: Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko Archív Dolný Kubín

Erdúdka bola v minulosti synonymom veľkej biedy a chudoby. V publikáciách a periodikách zo začiatku 20. storočia viackrát nájdeme, že sa jedná asi o najchudobnejšiu obec na Orave. Erdúdčania, po novom už Lesňania, verili, že premenovanie obce na Oravskú Lesnú práve po skončení druhej svetovej vojny je šťastný krok, ktorý prinesie obci nový začiatok. Opäť dúfali v nový, lepší život, tak ako pred dvoma desaťročiami. Zmeny v našej obci, ktoré prinieslo povojnové obdobie, sme už vnímali aj my. Tí starší osobne, tí mladší prostredníctvom rozprávania rodičov a starých rodičov.                      

Tak ako sa učíme, že Erdúdku založil Juraj Erdődy, mali by sme si taktiež pamätať, že „za zrodom Oravskej Lesnej“ stojí Dr. Alexander Murín. Jeho zaujímavý životný príbeh, ako aj pozadie zmeny názvu obce sa podarilo odkryť len čírou náhodou. Stretnutie s jeho dcérami, Ing. Máriou Kováčovou a Ing. Alexandrou Lisou, a synom Ing. Alexandrom Murínom, súčasným kronikárom mesta Piešťany (obrázok 6), prispelo významnou mierou k odhaleniu a zaplneniu chýbajúceho miesta v histórii našej obce. 

Obrázok 7: Stretnutie s pánom Ing. Alexandrom Murínom, synom Dr. Alexandra Murína v Piešťanoch,
august 2019.   

Zdroj: Ignaťák Michal, archív autora

V mene obyvateľov Oravskej Lesnej som im za to veľmi vďačný. Tento článok ukončím citátom doktora Alexandra Murína (obrázok 7), ktorý vyriekol na sklonku svojho života: „A dnes, keď sa dozvedám o úspechoch a malých zázrakoch, ktoré sa zásluhou bystrého umu a šikovných rúk dejú v tejto obci, som dvojnásobne rád, že je to v Oravskej Lesnej, ktorá tak krásne znie a nie v Erdudke.“                    

    

© Mgr. Michal Ignaťák, 05. 08. 2020

Obrázok 7: PhDr. Alexander Murín (*1. júl 1919, Erdútka, † 12. február 1986, Piešťany)

Zdroj: Rodinný archív Ing. Alexandra Murína.

POUŽITÉ ZDROJE:

Erdúdka chce nové pomenovanie. In: Gardista, roč. 4, č. 276 z 30. novembra 1943.

Erdúdka - Oravská Lesná. Včera a dnes. Občianske združenie Jedlička, 2010. 93 s.

JANCURA, V. Čeklís chceli premenovať na Krasnodar. In: denník Pravda z 18. 06. 2008, [cit. 2019-08-15].

Dostupné na internete:

< https://spravy.pravda.sk/zaujimavosti/clanok/246666-ceklis-chceli-premenovat-na-krasnodar/ >

Kronika mesta Piešťany (zväzok: 1933 - 1949 a 1986 - 1990), [cit. 2019-08-12].

Dostupné na internete:

< https://www.kniznica.sk/fileadmin/kniznica/o_kniznici/kronika_mesta/Kronika_1933-1949.pdf >

< https://www.kniznica.sk/fileadmin/kniznica/o_kniznici/kronika_mesta/Kronika_1986-1990.pdf >

KLIMKO, J. Vývoj územia Slovenska a utváranie jeho hraníc. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1980. 168 s.

Kronika obce Oravská Lesná. Obecný úrad Oravská Lesná, [cit. 2019-08-10].

MAJTÁN, M. Názvy obcí Slovenskej republiky. Vývin v rokoch 1773 – 1997. Bratislava : Veda, 1998. 600 s.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Slovenský národný archív, Úradný vestník, ročník 1945, číslo 30.

GOLDBERGEROVÁ, T. Kronikár. In: Denník Práca z 9. februára 1985.

HUBA, P. – MAŤUGOVÁ, S. Oravská Lesná: vlastivedná monografia. Dolný Kubín : Peter Huba, 1997. 144 s. ISBN  80-88803-05-5.

HUBA, P. – MAŤUGOVÁ, S. Oravská Lesná: vlastivedná monografia. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 1991. 96 s. ISBN  80-85186-10-1.

Osobná komunikácia s Ing. Alexandrom Murínom, Ing. Máriou Kováčovou a Ing. Alexandrou Lisou, [cit. jún, august 2019].

Rodinný archív Ing. Alexandra Murína.

Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko Archív Dolný Kubín. [cit. jún 2019, marec 2020].