Klebety a pletky v obci
Nájsť sériu poviedok s názvom Dva týždne na Slovenskej Sibíri, uverejnenú v časopise stredoškolských študentov - Rozvoj v rokoch 1926 - 1927, bolo ako nájsť hotový poklad - literárny poklad, obzvlášť pre Oravskú Lesnú. Veď máloktorá obec sa môže pochváliť, tým, že sa dostala do literárnych diel jedného z najvýznamnejších slovenských spisovateľov, a ešte v takom rozsahu. Poviedky majú nielen literárnu, ale aj veľkú etnograficko-historickú hodnotu, keďže v určitej miere opisujú aj sídelné pomery, spoločenské zvyky, materiálnu a duchovnú kultúru a každodenný život v našej obci v prvej štvrtine 20. storočia.
Obrázok 1: Ilustácia B. Nagya k poviedkovému cyklu Mila Urbana - Dva týždne na
Slovenskej Sibíri.
ZDROJ: Rozvoj. Časopis stredoškolských študentov. 1926, roč. 5, č. 4.
Milo Urban v poviedkach na pokračovanie opísal cestu troch študentov zimnou krajinou z Podzámku do Erdútky a jeho pobyt počas vianočných prázdnin u rodiny jeho uja, hájnika Jána Lacha ml. V poviedkach spomína aj svojich bratrancov a sesternice - Albína, Milana, Angeliku a Valiku Lachovcov. Tieto udalosti sa stali na prelome rokov 1925/1926, počas jeho dovolenky na Orave. Milo Urban v poviedkach síce vystupuje ešte ako študent, ale v skutočnosti už v tom čase na Vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici neštudoval (štúdium predčasne ukončil). Pracoval ako redaktor v denníku Slovenský národ.
Obrázok 2: Obálka časopisu stredoškolských študentov - Rozvoj
ZDROJ: Rozvoj. Časopis stredoškolských študentov. 1927, roč. 5, č. 8.
V minulosti sa informácie a správy šírili prevažne ústnym podaním, keďže v chudobnej obci, akou bola Erdútka si noviny mohol dovoliť len málokto. Ľudia boli v tých časoch aj viac poverčiví než dnes. A keď sa ku nim dostali senzácie chtivé správy, s nadsádzkou ich často prikrášľovali, resp. dopĺňali si ich vlastnými predstavami. Autor v závere úryvku celú situáciu s klebetami a "zaručenými informáciami" odľahčil a zároveň upozornil, že život a pletky v obci netreba brať až príliš vážne.
Po poludní si len podriemeš a potom už len počúvaš. Dozvieš sa, že v Breze v akomci dome straší, hádže miskami z kúta do kúta a predsa ani jednej nezabije. V Erdútke zas, kdesi pri ceste, četník mal súboj s duchami. Bol v Kline totiž a v noci, keď išiel domov, medzi Klinom a Erdútkou ho napadli a chceli ho nasilu roztrhať. Tak za mlada zomrieť bol by blázon: preto chytil palicu, a jak tne, tak tne do nich. Až vraj iskry odskakovaly. A naozaj: domov doniesol len ohyb z palice. Keď vec odprisahal a ostatným to nedalo pokoja, vypravili sa tam a čo videli. Niekoľko odrezaných stromov, doráňaný kameň a drizgy z palice. Koniec vedeli oni a začiatok im povedal kliňanský krčmár: dali to spolu a mali z toho celú komédiu.
Konča Erdútky v pochýlenom drevenom domku býva Áid, mäsiar a úbožiak v jednej osobe. Má syna a ten sa oženil. Minule mu žena porodila, ale tak nešťastne, že Erdútka celý týždeň bola hore nohami. Porodila totiž dieťa bez nosa, rtov a (tuším) i bez rúk a to spôsobilo taký poplach, že babu hneď na mieste chytil zrádnik a po Erdútke rozniesol sa chýr, že vraj Ancikrist sa narodil. Keď sa začalo stmievať v Erdútke už bolo ako po vybitej vojne. Okná zapraté slamou, dvere pozapierané a sekera po ruke. A čo mu zato nevykonali? Zapravili do dreva dynamit a pohodili. Drevo prevandrovalo z dvora do drevárne, z drevárne do izby a v izbe si už ľahko s ním poradili. Hodili ho do pece. A bolo to ráno. Žid chudák v nedbalkách ležiac na posteli ohrieval si práve päty, keď to nešťastné drevo sa chytilo a vybúšilo. Pec nemožúc odolať tlaku, rozdelila sa na tri čiastky: jedna vyletela oknom von a srazila akéhosi chlapca s nôh, druhá ostala na mieste a tretiu našli pod posteľou. Židovi sa síce nestalo nič, ale toho dňa už nehovoril. Zaiste mal dosť roboty, kým povyťahoval črepy z päty. Až na druhý deň k poludniu odel kabát a šiel si vypožičať na novú.
Dnes už má novú pec, predáva mäso a ja ani dosiaľ neviem, čo je pravdy na tom. Tak sa to len klebetí, nuž čert by veril. My sa smejeme na tom, prikladáme k tomu ešte a robíme celú vec hroznejšou ako je naozajstne. Ale čo robiť? Veď celý ten život je trošku hlúpostí, trošku kotrmelcov a blázon je, kto ho tragicky poníma.
(pokračovanie)
© Mgr. Michal Ignaťák, 06. 11. 2020
POUŽITÉ ZDROJE:
URBAN, M. Dva týždne na Slovenskej Sibíri. In: Rozvoj. Časopis stredoškolských študentov. Bratislava. 1926 - 1927, roč. 5, č. 4, 6, 7, 8, 9 - 10.