Je len pár dní v roku, ktoré sa nám hlboko vryjú do pamäti a často na ne radi spomíname. Jedným z nich je aj Silvester. Keď sa po Novom roku stretneme s rodinou, so známymi alebo kolegami v práci, po prvých prianiach všetkého dobrého dostávame aj nedočkavé otázky typu: „Kde ste silvestrovali?“ A čoraz viac a viac z nás odpovedá, že oslávili posledný deň roka v prírode, či už na prechádzke, na lyžiach alebo na čoraz populárnejších silvestrovských turistických akciách a výstupoch.
Prečo sa tento výnimočný deň volá práve Silvester? Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. Bol 33. pápežom katolíckej cirkvi. Jeho pontifikát trval od 31. januára 314 do 31. decembra 335 a dátum jeho sviatku má aj symbolický význam. Tak ako sa 31. decembra končí jeden rok a s nádejou očakávame príchod nového, tak aj pontifikát Silvestra I. označuje koniec éry prenasledovania kresťanov a začína nový, zlatý vek cirkvi. Bol pápežom za vlády cisára Konštantína I. Veľkého, ktorého takzvaný Milánsky edikt z roku 313 zaručil slobodu vyznania pre všetky náboženstvá v starovekej Rímskej ríši, teda aj kresťanstva. Za jeho pontifikátu si kresťanstvo upevnilo svoje postavenie vo svete a už nikdy sa ho nemuselo vzdať. Tisícky ľudí strávia Silvestra v prírode. Symbolické ukončenie turistickej sezóny a táto rozlúčka turistov so starým rokom je ponímaná skôr ako veselé spoločenské podujatie a stretnutie dobrých priateľov než turistická výkonnostná akcia. Vrcholné športové výkony preto od mnohých nečakajte, no pridanou hodnotou tohto dňa sú výborná atmosféra, krásne výhľady na okolitú prírodu a na rozprávkovo peknú zasneženú zimnú krajinu. Niektoré turistické výstupy sa z dôvodu obrovského náporu turistov už ani nepropagujú (výstup na Choč, prípadne na Záruby v Malých Karpatoch...atď.). Kto sa chce vyhnúť masovým silvestrovským turistickým výstupom na známe vrchy, má v hornatej časti nášho Slovenska na výber nemálo iných turistických možností. A tak ako po minulé roky, aj tentokrát si viacero Lesňanov vybralo možnosť zašportovať si.
Pod vedením Pavla Briša, propagátora turistiky v našej obci, sa členovia turistického oddielu Paráč, spolu s ďalšími sympatizantmi a turistickými nadšencami, rozhodli pre výstup na Babiu horu. Spolu 17 zdatných turistov sa vydalo dobyť Kráľovnú Beskýd. Jej majestátnosť potvrdzuje fakt, že po štítoch Vysokých a Nízkych Tatier je s 1 725 metrami v podstate našim najvyšším vrchom. Delíme sa však oň s bratmi Poliakmi. Masívom Babej hory prechádza nielen slovensko-poľská hranica, (v minulosti to bola hranica Uhorska), ale taktiež aj hranica úmorí Baltského a Čierneho mora. Kto sa chce kochať nádhernými výhľadmi na hrebene Oravskej Magury, Chočských vrchov, Vysokých a Západných Tatier, Nízkych Tatier, na Oravskú kotlinu s Oravskou priehradou, na západe na Pilsko a poľské Beskid Żywiecki a Beskid Śląski, musí od chaty na Slanej vode vyšľapať takmer 1 000 výškových metrov.
Viacerí z nás túto trasu neabsolvovali po prvý raz. Tí skôr narodení si ešte pamätajú organizované výstupy na počesť Vladimíra Iljiča Lenina, ktorý na túto horu údajne vystúpil v roku 1912. Pre mladšiu generáciu je výstup na Babiu horu "povinnou jazdou" počas branného cvičenia na strednej škole. Prechádzame okolo známej hájovne na Rovniach, kde je umiestnená expozícia venovaná Hviezdoslavovmu slávnemu dielu Hájnikova žena. V tesnej blízkosti sa nachádza aj pamätný dom významného spisovateľa Mila Urbana, ktorý časť detstva prežil práve v spomínanej hájovni, kde bol jeho otec hájnikom.
Vystupujeme pomaly, v dobrej nálade, nikde sa neponáhľame. Čím stúpame vyššie a vyššie, krajina za nami sa otvára, identifikujeme roztrúsené dedinky a v diaľke sa už dvíhajú známe oravské kopce. Viditeľnosť je veľmi dobrá, i keď už z diaľky vidíme čierňavu, ktorá prichádza zo severu. Už v pásme kosodreviny sa nachádza drevená zrubová útulňa, odkiaľ po krátkom oddychu a načerpaní síl vyrážame zdolať posledné vrcholové metre. Zimným chodníkom sa rýchlo dostaneme do sedla, odkiaľ je to na samotný vrchol už len čo by kameňom dohodil. Vrchol Babej hory zvyknú Poliaci nazývať aj Diablak, prípadne Matka zlého počasia (poľ. Matka Niepogód). Vcelku príznačné názvy. Vrchol Babej hory je skalnatý a priestranstvo je otvorené, preto sa vždy treba pripraviť na poriadny vietor. A verte, že ten tu duje v každom ročnom období. Počasie sa behom pár minút zmenilo, severák fúkal tak silno, akoby nám chcel odoprieť cestu na vrchol. Mali sme pocit, ako keby sa tu všetci čerti ženili. Na chvíľu sme sa vcítili do kože polárnikov a alpinistov. Tí sa však musia s neľútostnými podmienkami pasovať často oveľa dlhšie než my teraz. Po nie celkom rovnom zápase sme to nakoniec zvládli, no na spoločnú vrcholovú fotografiu nebolo ani pomyslenia. Výhľady už prekrývala čierňava, ktorá sa pomaly prelievala cez horský hrebeň Beskýd. Rýchlo sme zostúpili naspäť do sedla, aby sme unikli najprudšiemu vetru. Nasledoval zostup, ktorý býva v horách nemenej dôležitý ako samotný výstup. Zvládli sme ho bezpečne. Vzduchom už začali poletovať snehové vločky. Odmenení dobrým pocitom po dobytí vrcholu, skvelej túre sme mohli spokojne konštatovať úspešné zakončenie tohtoročnej turistickej sezóny.
Členovia turistického oddielu Paráč Oravská Lesná vystúpili v posledných rokoch v rámci silvestrovských výstupov na všetky významné okolité vrchy. V roku 2015 na Choč, v roku 2016 na Pilsko, v roku 2017 sme si uctili názov nášho oddielu výstupom na Paráč, v roku 2018 nasledoval Veľký Rozsutec a posledne už spomínaná Babia hora. Padli už aj návrhy na nasledujúci silvestrovský výstup, pravdepodobne sa na konci roka 2020 stretneme na Veľkej Rači. Pridáte sa k nám?
Michal Ignaťák
Foto: Juraj Derick Kojda